Narodil sa 9. októbra 1933 v Jacovciach blízko Topoľčian. Stredoškolské
štúdiá ukončil na gymnáziu v Topoľčanoch. V roku 1953 vstúpil do
kňazského seminára. Po absolvovaní teologického štúdia na
Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity
Komenského (RK CMBF UK) v Bratislave a získaní absolutória ho 23. júna
1957 trnavský biskup Ambróz Lazík vysvätil za kňaza. V rokoch 1957 -
1968 pôsobil ako kaplán v Šuranoch, Leviciach, v Bratislave a v Štúrove.
Následne bol prefektom Kňazského seminára v Bratislave (1968 - 1970),
ale pre normalizáciu musel odísť do Serede, kde pôsobil ako kaplán,
správca farnosti a v roku 1975 sa stal dekanom.
O štyri roky neskôr ho trnavský biskup Július Gábriš vymenoval za člena
zboru konzultorov, ktorý mal v kompetencii v prípade smrti biskupa
zvoliť administrátora diecézy. Po smrti Gábriša 13. novembra 1987 zbor
konzultorov zvolil nového administrátora Trnavskej arcidiecézy, ktorým
sa 14. novembra 1987 stal Ján Sokol. Túto funkciu však zastával
nelegálne, pretože vtedajší politický režim jeho voľbu neschválil.
Začiatkom roka 1988 však vyslaná vatikánska delegácia rokovala so
štátnymi orgánmi. Výsledkom bolo, že pápež Ján Pavol II. napokon
vymenoval Jána Sokola 19. mája 1988 za titulárneho biskupa lunenského. O
necelý mesiac, 12. júna 1988, prijal v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v
Trnave biskupské svätenie. Ján Sokol si za svoje biskupské motto vybral
citát "Renovatio spiritualis per Mariam", čo v preklade znamená "Duchovná obnova skrze Máriu".
Za trnavského arcibiskupa a metropolitu Slovenska bol Ján Sokol
vymenovaný 26. júla 1989 a do úradu ho uviedli 10. septembra toho istého
roku. Svätý otec Ján Pavol II. mu 22. apríla 1990 počas návštevy Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky odovzdal v Bratislave symbol
metropolitného úradu - metropolitné pálium.
Keď 31. marca 1995 vznikla cirkevná provincia v Košiciach, došlo aj k
premenovaniu názvu Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavskú.
Arcibiskup Sokol sa tak stal bratislavsko-trnavským arcibiskupom
metropolitom. Od 31. augusta 2000 do septembra 2003 pôsobil ako
podpredseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Pápež Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o
reorganizácii diecéz Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, preto sa
novozriadila Bratislavská arcidiecéza pod vedením arcibiskupa Stanislava
Zvolenského a Žilinská diecéza s diecéznym biskupom Tomášom Galisom.
Trnavskú arcidiecézu viedol arcibiskup Ján Sokol.
V apríli 2009 sa Ján Sokol pre dôchodcovský vek vzdal úradu trnavského
arcibiskupa, ale od 18. apríla do 6. júna 2009 ešte pôsobil ako
apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy. Pápež Benedikt XVI. ako
nástupcu Jána Sokola vymenoval Róberta Bezáka. Funkciu trnavského
arcibiskupa v súčasnosti zastáva Mons. Ján Orosch.
Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil 10. októbra 2003
arcibiskupovi Jánovi Sokolovi Kríž prezidenta SR I. triedy za
celoživotné dielo v oblasti teológie, ekumenický dialóg a zveľaďovanie
kresťanského života na Slovensku.
Ján Sokol bol však vnímaný aj ako kontroverzná osobnosť z viacerých
dôvodov. Jeho výroky o vojnovej Slovenskej republike a jej prezidentovi
Jozefovi Tisovi neraz vyvolali protesty rôznych organizácií. Meno Jána
Sokola sa objavilo aj v Registračných protokoloch agentúrnych a
operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré na svojej webovej
stránke uverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN), a v ktorých figuroval ako
dôverník i agent. V januári 2007 zverejnila KBS historické dokumenty,
ktoré údajnú spoluprácu Sokola so Štátnou bezpečnosťou spochybnili.
Emeritný arcibiskup Ján Sokol predstavil v septembri 2020 svoje pamäti.
Publikácia vyšla pod názvom Je čas mlčať a čas hovoriť. Kniha vo forme
rozhovorov s historikom Petrom Sokolovičom poodhaľuje celý život Jána
Sokola a neobchádza ani témy ako napríklad arcibiskupovu údajnú
spoluprácu s ŠtB či kauzu okolo jeho nástupcu v Trnave.